Počas mojich tehotenstiev mi lekár navrhoval amniocentézu, vyšetrenie plodovej vody, či nie je dieťa poškodené. Vždy som to odmietla. Chcela som si užiť tehotenstvo, dopriať dieťatku pokoj a žiaden výsledok by ma nedonútil ísť na potrat. V kútiku duše som si hovorila, že ak nastane niekedy nejaký problém, budem ho riešiť potom, lebo iste budem mať vtedy aj potrebnú milosť.
Keď sa nám narodilo piate dieťa, dcéra Dorotka, lekárka nám oznámila, že pravdepodobne bude mongoloidná. Mojou prvou reakciou bolo, že sa to snáď volá Downov syndróm a chcela som vedieť, čo nás asi čaká.
„Vaša dcéra sa možno nenaučí chodiť, možno nebude rozprávať a jej mentálny vek bude max.6 rokov. A keď chcete, my to zariadime…“
Tak to teda nie! Toto vytúžené dieťa, ktorému sme dali meno Dorota – Boží dar- je predsa také krásne. Zo všetkých síl som sa snažila dôverovať Bohu. Hovorila som si, že určite má s nami veľký plán, ktorému nateraz nerozumieme. A tak sme naplno povedali Áno tejto , pre nás novej, božej vôli.
Jedna lekárka mi dala radu: „Všetci sa budú pozerať na Vás. Ak to nebude problém pre Vás, nebude to problém ani pre nich. Ak sa Vy budete trápiť, aj ostatní budú nešťastní.“
A tak sme poslali všetkým priateľom a známym Dorotkinu fotografiu spolu s pozvánkou na krst, aby sa jej nikto nebál a začalo sa jedno z najkrajších dobrodružstiev v našom živote.
Cítili sme a stále cítime nesmiernu blízkosť Boha a jeho láskavú starostlivosť. Posielal nám do cesty ľudí, ktorí nás svojimi skúsenosťami a radami sprevádzali. Vždy v pravý čas prišla vhodná rada, terapia, špecialisti. Jedna z najkrajších rád bola, že „Láska plodí múdrosť“. Toto nás nikdy nesklamalo.
Dnes má Dorotka takmer 11 rokov a práve dnes /21.9./ pristupuje k prvému sv. prijímaniu. Je to veľmi milá, inteligentná, spôsobná dáma, kultivovaná a múdra. Má nesmierne rada ľudí. Má obrovský zmysel pre humor, vie čítať, písať, lúska matematické úlohy. Má veľa kamarátov, zdravých i s rôznymi handicapmi. Má veľmi rada poriadok a vie ho aj udržiavať. Rada robí rôzne domáce práce, lieta po internete, mailuje si s kamarátmi. Má veľký zmysel pre duchovné veci a stále sa snaží robiť skutky lásky.
Pri indikáciách na potrat sa veľmi často hovorí o Downovom syndróme. Kdesi hlboko v nás je zakorenená akási hmlistá predstava o zanedbanom človeku s ťažkým mentálnym postihnutím.
Downov syndróm je genetická porucha, kedy 21 chromozóm nevytvorí pár /ako má/ ale vytvorí trojicu. Ľudia s Downový syndrómom teda majú čosi naviac, čo my nemáme. Fungujú trocha inak, ako ostatní. Majú oneskorený vývin, ale dnes už poznáme mechanizmy, ako ich úspešne vzdelávať.
Nejde to však samo a stojí to značné úsilie. Neexistuje však žiadna horná hranica, ktorá by určovala, že „toto“ už nedosiahnu. Miera úspechu ich vzdelávania závisí od mnohých faktorov. Od zdravotného stavu, od prostredia, od ľudí okolo nich, od použitých terapií. Ale základnou podmienkou ich rozvoja je, že MUSIA BYŤ PRIJATÝ, MUSIA SA CÍŤIŤ MILOVANÍ. To je alfa a omega. Ten chromozóm navyše totiž určuje mimoriadnu potrebu lásky ale aj mimoriadne rozdávanie lásky.
Sú preto takí výnimoční, lebo milujú bezpodmienečnou láskou. A tak nás miluje iba Boh.
(mamina sa aktívne angažuje v združení rodičov detí s Downovým syndrómom. ak máte akékoľvek otázky, neváhajte sa na nás obrátiť)
